Lyrika brnká na struny duše. Rena a Janka se opět naladily na stejnou notu.
_
Ja viem, ako sa cítiš (psie oči, tie pravé)
keď ešte aj tá voda horí
a jediné, čo vstáva z mŕtvych
sú tie tvoje nočné mory
čo sa šuchcú apaticky po kútoch –
dlhobradé staré panie
v zaprášených príliš veľkých papučiach
rozpačito žmúriac prosia
už nás nechaj tak, človeče,
už nás nechaj spať!
Ja viem, ako sa cítiš,
však vidím ti to na očiach.
_
Fotografie: Renáta Černayová
Báseň: Jana Melcerová