První tahy jsou vždy nesmělé…. Přečtěte si Evlin Numen o zdarech i nezdarech.
–
O takomto čase pred 3 rokmi som prežívala veľmi ťažké životné obdobie. Keď sa človeku nevydarí prvé manželstvo, alibisticky sa môže vyhovárať na toho druhého. Ale ak sa začnú diať neštandardné veci v tom druhom, treba sa zamyslieť aj nad sebou. Čím viac som sa zamýšľala, tým viac som bola nahnevaná. Na muža, prvého aj druhého a na všetkých mužov v celom vesmíre, na ženy – tie, ktoré sa stali milenkami mojich mužov, aj tie, čo sa nimi nestali, ale sa stať chceli a na všetky ženy v celom vesmíre, ale najviac zo všetkých som bola nahnevaná sama na seba.
*
Evla – ze souboru Dies Irae
*
Koho obťažovať s vlastnou hlúposťou? Pár priateľov bolo ochotných vypočuť si moje nariekanie, napokon už len tí skutoční ostali ušami pre moje bôle a tým som nechcela dokola opakovať to isté rozliate mlieko. Pocit skrivodlivosti vo mne pretrvával, hnev sa hromadil. Jediné, čo pomáhalo, bolo vyfotiť sa z toho. Prvý raz som použila vianočný darček, starožitný fotoaparát Werra IC, založila film Fuji Neopan 400, zavrela som sa do izby, nastavila svetlo a nevyšla som odtiaľ, kým sa mi neuľavilo na duši.
Negatívy okamžite putovali do zväčšováku a vznikli prvé fotografie, ktoré sa rozobrali medzi mojimi kamarátmi skôr, než som ich stihla vystaviť alebo aspoň naskenovať.
Ako sa vraví, čas je najlepší lekár a zahojí každú ranu. Vzťahy som si usporiadala k vlastnej spokojnosti a odvtedy sa venujem už len tomu, čo ma baví. Nedávno som opäť siahla do archívu a vylovila inkriminovaný negatív, no rozhodla som sa nespracovať ho fotograficky, ale len graficky. Manžel mi daroval svoje staré rydlá, ktoré používal ešte na umeleckej priemyslovke, v kobercovom obchode som dostala darom niekoľko metrov nepredateľného linolea a po návrate z roboty som začala obrazy zo svojej hlavy zhmotňovať.
Reakcie fanúšikov boli samé pozitívne a padla aj požiadavka na tričko. Vytiahla som zo zálohy farby na textil a skúsila. Textil sa správa inak než papier, aj farby na textil majú iné vlastnosti než farby na linoryt, ale s výsledkom som spokojná – kontúry vystúpili z vyrytých drážok a tak sa z pôvodného linorytu stala hĺbkotlač.
Všetko zlé je na niečo dobré a mne neostáva iné, len poďakovať sa tej, ktorá mi dala dôvod na hnev a na rozvoj mojej vlastnej tvorivosti.
_
Text, foto a grafiky: Evla