Věčný nepokoj ujařmily do slok a obrazů Jana Melcerová a Jela Ševecová.
Pršíš do mňa tak bezuzdne,
ako to vie iba dážď
a ty –
celkom hladko,
s absolútnou prevahou živlov
v štýle ži a lov.
Vtiekol si mi až do žíl,
však hlbšie sa už nedá,
a tak dnes tebou dýcham
celá, celá, celá.
A keď mi ty sám
dychom šteklíš šiju,
každý vlások staviam dupkom –
si tak trochu pupkom
môjho sveta, môj dravý,
večný nepokoj.
–
Báseň: Jana Melcerová
Foto: Jela Ševecová