Následující půvabná a moudrá slova slovenského architekta a fotografa, pana Olivera Peržela nepotřebují úvod. Ponořte se do časů, kdy světu vládlo stříbrné plátno a němá groteska a fotografové čarovali shrbení s hlavou pod černým pláštíkem.
_
Tak ako radi si prezeráme staré fotografie,
tak máme radi i staré filmy,
ktoré sme videli s rodičmi, kamarátmi ako malí, alebo s našimi deťmi ako mladí!
Na chvíľku sa vrátime,
možno si povzdychneme,
je to nám starším na pripomenutie, mladším na vysvetlenie.
_
Ach, tá nezabudnuteľná éra nemého filmu,
zlatý vek grotesky,
Chaplin, Laurel a Hardy, Frigo na mašine,
tie trhané pohyby premietané na striebornom plátne kina,
tie kopance do zadku,
tie ohadzovačky s tortami.
Celé osadenstvo kina v osvetovej besede na srieznewského
sediace na vŕzgajúcich sklápacích kinostoličkách burácalo smiechom …
Foto: soukromý archiv Olivera Peržela (pán v kšiltovce uprostřed je autorův dědeček)
A že k čomu je dobré toto odbočenie od nosnej témy ?
No predsa -spomínam si na to síce hmlisto, snáď nikdy tam nechýbal taký pán v šiltovke, oblečený v pumpkách, cez plece statív s niečím veľkým a nemotorným, rozložil si to a nekonečne dlho komandoval prítomných aktérov, potom si cez hlavu dôležito prehodil čierne plátno, niečo v jeho ruke zablyslo a vyletel vtáčik …
Nuž, ale aby nastala renesancia, musela fotografia dozrieť, až prezrieť, ba priam prekysnúť do dnešnej formy elektronickej podoby záznamu skutočnosti -už vlastne nič nemajúcou spoločné s kumštom tých starých pánov potiacich sa pod čiernym rubášom veľkoformátovej kamery a dýchajúcich výpary chemických roztokov v tmavej komore ?
Že by práve teraz ?
V dobe vrcholiacej márnivosti sveta krivých zrkadiel, dobe, ktorá chce kombináciou čísiel 0, 1 narovnať skutočnosť, pretože sa chceme vidieť lepšími, ako sme ?
No, stalo sa to byť možným, že tie úžasné muzeálne stroje a historické techniky opäť uzreli svetlo sveta !
Aby oko mohlo s obdivom spočinúť a ľudská ruka sa dotknúť výtvoru človeka v jeho najlepšom technickom, ba niekedy priam až umeleckom snažení!
Tak, aby virtuálna skutočnosť žiariaca na obrazovkách nemajúca v sebe štipku duchovnosti bola opäť nahradená pravdivým a uchopiteľným obrazom sveta a diania v ňom
výsledkom tvorivosti mysle a majstrovstva rúk – FOTOGRAFIOU.
_
autor článku: Oliver Peržel