Milí čtenáři, jak jsme slíbíli, budeme zde zveřejňovat vaše příběhy (nejen) z temné komory. Tentokrát se se svými fotografickými zkušenostmi podělila naše věrná čtenářka Evla.
Amatér vo fotokomore – Aneb ako začiatočník učil ďalšieho amatéra zväčšovať.
Keď som v novembri 2012 prvý raz prišla do fotokomory v Bratislave, len som oči vyvaľovala, ako sa čo obsluhuje. Z detstva mi ostala v hlave spomienka, že do nejakej vodičky sa vložil papierik a zrazu bol na ňom obrázok – toľko z mojej prípravy na zväčšovanie – to som mala 2 roky a vtedy snáď fotil a zväčšoval každý. Počas pokročilého detstva som ešte niekoľkokrát skúšala v rôznych nádobách a tekutinách máčať všakovaké papieriky, ale už nikdy sa nezjavil obrázok. Až kým som v r. 2010 nezačala fotiť na film a nedozvedela sa, že čarovná vodička sa volá vývojka.
Obdivovala som chalanov, s akou presnosťou robia zväčšeniny, ako vedia, ktorý papier a roztok na aký negatív použiť …. Najprv som im nosila filmy, nech mi zväčšujú, no každý má svojho materiálu na spracovanie dosť, musela som sa to začať učiť. Samozrejme, nebudem robiť to isté, čo už robia ostatní, ja si musím vymyslieť vlastné. Tak som sa pustila do práce s fotografickou emulziou na drevených dyhach.
Okrem toho som udržiavala priateľstvo cez internet s rôznymi zaujímavými ľuďmi a dosť som sa fotograficky zblížila s Viki, ktorá občas okrem digitálu použila aj film. Ja introvert, ona ešte väčší, nebudeme sa predvádzať so svojimi neznalosťami pred obecenstvom, počkáme, kým bude v komore voľno a budeme môcť pracovať bez prítomnosti tých znalých.
Nedržala som sa svojej zásady, že pri práci s fotkami nemám konzumovať alkohol a v návale upratovania som zliala vývojku do ustaľovača.
V lete som už mala pocit, že zväčšovanie mi nerobí problém a že teda môžem pozvať aj Viki, nech si to skúsi na vlastnom filme. Ja som v teple a tme trávila už nejaký ten deň svojej dovolenky a mala som za sebou prvý trapas, keď som ani po 5 minútach expozície nevidela na papieri ani náznak obrázku – po hodine skúmania mi došlo, že som len zabudla odstrániť ochranný červený filter. Ako som tú príhodu rozprávala, tak som si to aj zopakovala.
Viki doniesla svoj film a ja už veľmi „skúsená“ som sa snažila jej urobiť z neho fotku. Keď sme konečne doladili bielu a čiernu a sivé prechody, Viki stále nebola spokojná a nezdali sa jej horné okraje fotografie, resp. videla tam tilt/shift efekt. Keďže ja som ten negatív nepoznala a videla som len to, čo ukázal zväčšovák, prišla mi fotka v poriadku. Ešte sme chvíľu robili pokusy, do toho sme popíjali vínko, až prišiel moment upratať, zbaliť veci a odísť. Kecy, kecy, nedržala som sa svojej zásady, že pri práci s fotkami nemám konzumovať alkohol a v návale upratovania som zliala vývojku do ustaľova
ča.
Z detstva mi ostala v hlave spomienka, že do nejakej vodičky sa vložil papierik a zrazu bol na ňom obrázok – toľko z mojej prípravy na zväčšovanie – to som mala 2 roky a vtedy snáď fotil a zväčšoval každý.
Ďalší trapas som zistila na druhý deň pri výmene objektívu na zväčšováku. Viki mala s tým tilt/shift efektom pravdu. Chcela som pôsobiť suverénne a znalo a pritom som zle založila objektív – ako bol šikmo, tak robil spomínaný efekt.
Odvtedy si dávam veľký pozor na to, ako pripevňujem objektívy, do ktorej nádoby čo nalievam a hlavne, sa opäť držím svojej zásady, že pri práci s fotkami nekonzumujem žiadny alkohol.
Autor titulnej fotografie: Viki Kollerova