„Neboj sa, nafotím Ťa tak, že Ťa ani vlastná mater nespozná.“ Evla o návratu k abstrakci.
–
Pred 30 rokmi poslala moja učiteľka z výtvarnej do časopisu Kamarát jednu grafiku, na ktorej som pomocou linorytu stvárnila Popolušku. Asi pri tých kôpkach všeličoho známa rozprávková bytosť vyzerala ako obyčajná žena domáca pri kastróloch, v časopise to nazvali Moja mama. A ona ho má dodnes odložený v kufri so vzácnymi spomienkami na detstvo svojich detí.
Spomínam si, ako ma rozčuľovali štylizované a abstraktné výtvarné prejavy, ako som nechápala, prečo niekto zobrazí strom fialový, keď všetci vidia, že je zelený. Donekonečna som sa snažila tušom, ceruzkou, suchou ihlou, pastelkami, temperovými farbami verne zobraziť skutočnosť do najmenších detailov. Vodové farby ma nebavili, olejové som nikdy nemala, lebo boli príliš drahé.
Pred pár rokmi som začala fotografovať. Čím viac som sa venovala fotografii, tým viac ma bavilo zbavovať sa detailov, abstrahovať podstatu. Našla som si materiály a techniky, pomocou ktorých som dosiahla presne to, čo som chcela a ak som kedysi svojim modelom tvrdila: „Nálada bola dobrá, možno vzniknú aj fotky“, tak som neskôr začala hovoriť: „Neboj sa, nafotím Ťa tak, že Ťa ani vlastná mater nespozná.“
Moje požiadavky na seba samú sa stupňujú a keďže som vždy vravela, že fotografia je pre mňa len polotovar na ceste k hotovému obrazu, veľkým oblúkom a po dlhom čase sa opäť vraciam k tomu, čím som začala. Inšpiráciou sú mi konkrétni ľudia, žiadne vymyslené príbehy a postavy.
Najprv bola moja Mama, ktorá nás 2 deti vychovávala sama, od svitu do mrku ako také vtáčatá, až kým sme jej nevyleteli z rodného hniezda a nestali sme sa aj my mamy.
Mama
Mama
Potom prišlo na rad Objatie jednej mojej modelky a jej priateľa.
Objatie
Objatie
Logicky z toho vyplynula Mladá rodina – toto je moja osobná spomienka, ktorú si nepamätám, nakoľko som bola ešte príliš malá a iný taký moment som vo svojom živote viac nezažila – pri prvých 2 deťom som nemala šťastie na chlapa a pri druhom chlapovi zas nemám šťastie na dieťa. Stačilo jedno stretnutie s priateľkou z univerzity, ktorá aktuálne čaká bábätko a keďže som si ju nestačila vyfotiť, tak som si ju takto vytlačila.
Materstvo
Mlada rodina
Inšpirácia je naozaj všade a jedna taká mi doma občas hrá na city, občas na nervy a denne na husle – moja 12-ročná dcéra. Aj syn sa už hlási o svoj obrázok, len s pripomienkou, že si praje byť zobrazený na bicykli, nie pri počítači a že bicykel by aj napriek umeleckému stvárneniu mal mať radšej kolesá okrúhle než trojuholníkové.
Miro
Slávka
Nuž, v robote makám a pozorujem svet okolo seba, po príchode domov kreslím, ryjem, pretláčam, maľujem a pravdaže, stále fotografujem (namiesto upratujem, varím, periem, žehlím).
*
Text a grafiky: Evla