O anitckej poetke Sapfó každý vie, že žila a tvorila na ostrove Lesbos a že podľa toho sa náklonnosť ženy k žene nazýva lesbická láska.
Doposiaľ som však nestretla nikoho, kto by poznal čo i len jediný verš od tejto skvostnej predstaviteľky antickej sólovej lyriky. Priznám sa, tiež som sa začala o jej tvorbu zaujímať viac až po prečítaní básne Žiarlivá v preklade Milana Krausa.
Žiarlivá
Zdá sa mi podobný bohom ten mladík,
čo sedí oproti tebe a zblízka
môže tak počuť tvoj sladký hlas, tvoje
počúvať slová,
vidieť ti na tvári lahodný úsmev.
A mne to vzrušuje srdce
dnu v hrudi, takže sotva ťa zazriem,
neviem riecť slova,
jazyk mi zlyháva, po celom tele
zrazu sa rozlieva akýsi oheň,
darmo sa pozerám, nevidia oči,
hučí mi v ušiach,
oblieva ma pot a chvejem sa triaškou,
bledšia som od trávy a iba málo
chýba mi, aby som cítila život
unikať z tela.
Po preštudovaní prameňov ťažko jednoznačne tvrdiť, že Sapfina láska bola výhradne k ženám – bola predsa vydatá za bohatého kupca, s ktorým mala dcéru. Mať fantáziu však ešte neznamená ju aj napĺňať skutkami. Vo svojej poézii, ktorú pri prdnese doprevádzala sama hrou na lýru (hudbu si tiež skladala sama) otvorene a bez zábran vyjadrovala svoju vášeň a obdiv k mladému ženskému telu, lebo mladosť a krásu považovala za hlavné ozdoby ženy. Práve toto dráždilo byzantských učencov natoľko, že v 4. storočí n. l. bolo jej dielo označené za nemravné a väčšina z 9 zbierok poézie bola zničená. Skazu zavŕšil v 11. storočí pápež Gregor VII. Zo Sapfinej tvorby sa zachovala celá len Modlitba k Afrodite a pár piesní a veršov. Smrť považovala za zlo – uznali tak sami bohovia, inak by aj oni umierali.
Napriek tomu ju Platón nazval desiatou múzou a po dlhé storočia dodnes je Sapfó inšpiráciou pre iných umelcov.
Dožila sa okolo 60 rokov a hoci o jej skone traduje mýtus, že skočila kvôli nešťastnej láske z útesu, je to len fantázia gréckych a rímskych spisovateľov. Hru o Sapfó napísala aj Parížanka Madame de Staël. V Čechách sa prekladmi jej diela zaoberal klasický filológ, prekladateľ z latinčiny a gréčtiny Ferdinand Stieblitz. Jej dielo je neustále študované a prekladané.
Autorka náhledového obrázku: Corina Chirila