Rozprávka zo života o tom, ako sa plnia detské sny.
Nedávno mal v Nemeckom kultúrnom dome Barónka v Bratislave–Rači premiéru pôvodný detský muzikál na motívy rozprávky H. Ch. Andersena Dievčatko so zápalkami. Slovenský básnik Milan Rúfus povedal: „Táto rozprávka nemá uspávať deti, ale má prebudiť dospelých.“ Čo všetko je potrebné urobiť a koľko ľudí angažovať, aby sa sen stal skutočnosťou, som sa spýtala iniciátorky projektu Vlasty Halašovej.
Ako sa zrodil nápad urobiť hudobnú rozprávku?
Mám veľa takých snov. Jedným z nich bola aj rozprávka Dievčatko so zápalkami, ktorá mi napadla pri zamyslení nad dnešným svetom. Zabúdame na základné ľudské hodnoty a viac riešime materiálnu stránku, medzi ľuďmi je bežná závisť a neprajnosť. Práve táto rozprávka nám pripomína, aké dôležité je zdravie, šťastie, láska, rodina a naši najbližší. Okrem toho, chcela som zapojiť do aktivity čo najviac detí, aby si vyskúšali prácu na väčšom projekte.
Na realizácii Vášho sna sa podieľala celá škola ZUŠ Vrbenského v Bratislave. Spisovateľovi stačí nápad, čas a záznamník a môže vzniknúť dielo. No Vy ste museli osloviť viacerých, aby sa Vaša predstava stala skutočnosťou.
Aká bola príprava?
Tento nápad som v hlave nosila dlho, no jeho uskutočnenie sa nijako nezdalo realizovateľné. Keď som si už myslela, že z toho nič nebude, lebo momentálna finančná situácia nebola priaznivá, porozprávala som o ňom kolegyniam a začali sa veci posúvať vpred. Kolegyne a kolegovia mi vyjadrili podporu, dali najavo, že môjmu vysnívanému projektu veria, a tak sme sa všetci spojili, aby vznikla táto hudobná rozprávka. Napokon to neboli len moji pracovní kolegovia, vďaka ktorým sa celý projekt mohol realizovať. Bez finančnej podpory Občianskeho združenia Hudbou k srdcu a Juraja Školníka by to jednoducho nešlo. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí akokoľvek prispeli k tomu, že sme mohli Dievčatko so zápalkami uskutočniť.
Podarilo sa Vám do rozprávky zapojiť všetky umelecké odbory zo školy, ba čo viac, aktívne sa zapojili aj učitelia. Nie je to však Váš prvý projekt, kde spolu účinkujú deti a dospelí. Deti musia poslúchnuť, ale čo motivuje dospelých?
Pripravovali sme s orchestrom skladby na súťaž Divertimento musicale, kde kolegyňa Martina Kachlová veľmi citlivo dokázala pochopiť môj zámer a skomponovala skladbu v modernom poňatí s ponechaním tradičnej melódie ľudovej piesne. Okrem toho pre orchester upravila aj iné svetoznáme melódie, s ktorými sme koncertovali, pričom do hry sa zapojili nielen žiaci a učitelia, ale aj rodičia, lebo napr. v skladbe Bohemian Rhapsody od Queen bolo treba aj basovú gitaru, na ktorej u nás na škole nikto nehral. Všetkým ide o spoločnú vec, dobrý pocit byť súčasťou súboru, tvoriť dielo. Spoločne sme nahrali aj CD, ktoré je možné získať na našej ZUŠ.
Ste učiteľka, režisérka, dirigentka, hoci nedržíte v ruke povestnú paličku, ale sláčik. Ktorá rola Vás najlepšie vystihuje?
Som v prvom rade huslistka, ktorá má veľa snov. Nechcela som učiť, ale hrať v orchestri. V piatom ročníku na konzervatóriu som dostala ponuku vyučovať v ZUŠ. Najprv som uvažovala, či to je cesta, ktorou sa mám uberať, no napokon som ponuku prijala a hoci som práve v záverečnom ročníku na VŠMU, hrám aj v orchestroch, ale venujem sa hlavne pedagogickej činnosti a verím, že to je to, čo má zmysel, aby som robila.
Čo najradšej počúva muzikant?
Po niekoľkohodinovej dennej drine na vlastných husliach a počúvaní najrozmanitejších zvukov iných hudobných nástrojov si najlepšie zo všetkého vychutnávam ticho.
Vravíte, že denne na husliach hráte niekoľko hodín. Príprava na prednes je isto dlhodobá a náročná záležitosť. Ako znášate prípadnú kritiku?
Myslím si, že je to prirodzená vec. Odmalička, ako som sa začala učiť hrať na husliach, musela som dodržiavať pravidlá, musela som venovať pozornosť tomu, na čo ma učitelia upozorňujú a vedela som, že je to oprávnene. Keď človek necvičí, nesústredí sa, to všetko sa potom ukáže na pódiu. Obyčajne som si vedomá, ak niečo pokazím a vtedy je kritika na mieste.
Čo pre Vás znamenajú husle a hudba?
Vôbec si neviem predstaviť, že by som bez huslí žila. Neviem si predstaviť, čo by som robila, keby som na nich nemohla hrať. Mohla som si vybrať z rôznych činností, roboty sa nebojím, no láska k hudbe u mňa zvíťazila.
Cítim k rodičom vďaku za to, že ma na tie husle dali, že ma podporovali a mali trpezlivosť voziť ma ku skvelému učiteľovi do Veselí nad Moravou, chodiť mi na koncerty a počúvať moju hru. Moji rodičia všetko obetovali nám, mne a mojim trom súrodencom. Za to som im vďačná a verím, že moju vďaku aj cez hru na husliach a tieto moje učiteľské aktivity cítia.
Bežný zamestnanec vypne stroj (počítač) a doma si obyčajne na robotu ani nespomenie. Na konci pracovného týždňa obvykle znie veta: „Konečne piatok!“ Kedy si umelec oddýchne od práce – od umenia?
Máte pravdu, nie je to tak, že zamknem za sebou dvere a hotovo. Keď neučím, tak cvičím na rôzne koncerty. Aj doma premýšľam, mám nápady, ktoré si zapisujem, snažím sa usporiadať si v hlave myšlienky o tom, čo pripravujem ďalej. Občas vstanem aj v noci a napochytre zapisujem nápady, aby som ich do rána nezabudla. Áno, dokážem vypnúť hlavu, no na umenie nemôžem prestať myslieť, lebo moja práca je zároveň môj koníček. Krásne na tom je to, že sa o práci dokážem baviť aj na dovolenke.
Umenie by nemalo zostať zavreté doma. S tým súvisí aj cestovanie. Kde sa chystáte vycestovať tento rok?
Cestujem rada, no časovo mi to veľmi nevychádza. Okrem toho je náročné časovo zladiť moje aktivity s umeleckými aktivitami môjho partnera. Napriek tomu dúfam, že sa nám tento rok podarí navštíviť nejakú peknú krajinu.
Veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor a držím palce, nech sa aj ďalšie sny splnia aspoň tak ako Dievčatko so zápalkami.
Vlasta Halašová (1989) pochádza zo Skalice.
V súčasnosti študuje hru na husliach na VŠMU v Bratislave v triede husľového virtuóza Prof. Petra Michalicu. Vyučuje hru na husliach na ZUŠ Vrbenského v Bratislave a od r. 2014 vedie aj sláčikový orchester.
V súčasnosti žije, študuje a pracuje v Bratislave.
Na realizácii hudobnej rozprávky Dievčatko so zápalkami sa podieľal celý učiteľský zbor, zapojili sa žiaci všetkých odborov (hudobný, výtvarný, tanečný), OZ Hudbou k srdcu a k samotnej realizácii prispela aj mestská časť Bratislava–Rača so starostom Petrom Pilinským.