Nevšední propojení slov a obrazů dvou žen, které dělí jedna generace a spojuje rodinné pouto.
_
Stalo sa to
Neviem, kedy a neviem, ako
Uchom pripichnutá
na najvyššom tóne
bojím sa pozrieť nadol.
Tvoje stopy veštia odcchod.
Žeravé znamenie mi
na rozlúčku
vpaľuješ do tela.
…že…
…niekedy…
stretneme sa?
Neviem,
kde a vlastne načo?
Zostávam hore,
aby som ťa dlho
videla.
_
Autorka básně: Lýdia Bujnová
Autorka fotografií: Evla Vlašičová