Touha zkoušet nové věci, objevovat neznámé světy a experimentovat s věcmi kolem nás je člověku daná. Podívejte se na děti, nepotřebují knihy, aby zjistily jak svět funguje. Aneb slovy fotografky Evly, autorky dnešního Pondělníku, ‚všechno jde, stačí jen chtít“.
_
Všetko sa dá, stačí len chcieť …
Spomínam si, že už ako dieťa som nemala rada odpoveď: „To sa nedá!“ Mama vraví, že som vôbec nepoužívala typickú detskú otázku: „Prečo?“, ale som všetkým liezla na nervy inou otázkou: „Ako?“ To mi zostalo dodnes – smejte sa, aj sa smejem J – nezaujíma ma, PREČO sa niečo nedá, ale AKO by sa dalo. Nie sú za tým žiadne osobné ambície, len obyčajná zvedavosť, túžba po odhalení súvislostí, chuť experimentovať a radosť z poznania. To všetko mi fotografia umožňuje.
Keď som už vyskúšala fotografiu na papieri, dreve, porceláne, skle, kameni, ostal ešte kov, čo som neskúsila. Kolodisti používajú lakovaný hliníkový plech. Musím však byť ako oni? Nemusím a nechcem! Dala som si narezať klasickú strešnú krytinu – pozinkovaný plech. Čo na tom, že zinok reaguje takmer s každou fotochémiou? Kamaráti si ťukali na čelo a mali jediný komentár: „To sa nedá, to nebude fungovať.“ Nuž, a presne to, čo sa nedá, ma najviac láka a najmä spôsobom, akým sa to nemá robiť. V živote totiž postupne zisťujem, že sa nedá len to, čo človek nechce.
Nepodlieham ilúzii nejakého prvenstva. Vladimír Boudník (1924 – 1968) využíval plechy vo svojej tvorbe dávno predo mnou. Aj by ma zaujímalo, ako svoje diela dosiahol on, ale už mi neodpovie, na internete sa mi pátrať nechce a v žiadnej knihe som informáciu nenašla. A čo nenájdem v knihách, na to nejako prídem sama skúšaním. Občas mi je ľúto, že som na chémii nedávala väčší pozor a technológiu opracovania kovov vrátane zvárania som počúvala len na pol ucha a ani raz nevyskúšala.
Napriek tomu, že sklo je náročnejšie na manipuláciu než plech, nájsť vhodný spôsob nebolo také jednoduché. Najkomplikovanejšie bolo vysporiadať sa s tepelnou rozťažnosťou plechu. Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým sa mi podarilo zastabilizovať obraz. Podrobný návod tu popisovať nebudem, koho však zaujíma, môže sa spýtať. Pre mňa je dôležité zistenie, že sa to dá.
Napokon, vždy sa všetko dá, stačí len chcieť a toto platí nie len v tvorivom procese, ale aj medzi ľuďmi. Kto nechce, tomu sa nedá, kde nie je vôľa, tam cesty niet. Našťastie, ešte existuje posledná možnosť, ako prísť k výsledku: kam nemôže čert, pošle ženu.
_
Text a fotografie: Evla