Naštěstí jsou mezi námi jedinci, kteří na větu „to nejde“ reagují jako býk na červený šátek a vyrážejí plnou parou vstříct jakékoliv výzvě. Bez jejich zarputilosti, píle a trpělivosti by nebyl možný pokrok. Drobné, ale zarputilé, fotografce Evle Vlašičové se minulý týden podařilo zbořit jeden mýtus. Více se dozvíte v následujícím článku.
_
Nič nie je nemožné, ak človek chce!
Ak je filmový foťák alternatíva, tak som nezačala cielene a vedome, ale z núdze. No že je kyanotypia alternatíva, o tom už v dnešnej dobe niet pochýb. Digitálneho fotosmogu je všade toľko, až si občas prajem žiť niekde v domorodom kmeni, kde pred sviečkami svietili elektrinou. Žiadny div, že ľudia hľadajú spôsoby, ako byť iný, ako sa v tvorbe odlíšiť od všetkých dokonalých megapixelov. Tak pred pár rokmi moja bývalá kamarátka začala robiť kyanotypiu. To nie je možné, veď tie veci poznám z digitálnej tvorby! Ešte som netušila, aké možnosti digitál poskytuje. Nebudem v ničom zaostávať, aj ja si nájdem svoju cestu. Rôznymi okľukami ma doviedla okrem iných techník tiež ku kyanotypii.
Práve kyanotypia svojou farebnosťou a možnosťami mi dovoľuje do fotografie vniesť trochu výtvarna. No ako sa vraví, dušu neoklameš, vedela som, že všetky tie digitálne pomôcky sú len klam a sebaklam, hoci sa iným ľuďom páčia. Nevyznám sa v počítačoch, nemám k nim dobrý vzťah a keby neexistovali, asi by som si to ani nevšimla. V snahe minimalizovať digitálne pomôcky vo svojej tvorbe mi cestu skrížil veľkoformát KUFA 810 (24 x 18 cm).
Logické úvahy mi hovorili, že to bude možné, no doterajšie moje skúsenosti a odpovede v medzinárodných fórach tvrdili pravý opak – z papierového negatívu kyanotypia nemožná.
Ako amatér pracne získavam znalosti a zručnosti a ako člen domácnosti starostlivo kalkulujem, čo si v ktorom mesiaci za svoju výplatu dovolím a na čo ešte musím počkať. A tak na veľkoformát používam fotopapier, lebo je lacnejší než film. Niečo sa mi podarí, niečo nie. Už som zistila, že papierové negatívy môžem použiť na techniku Van Dyke a olejotlač, no kyanotypia je trocha iná, ani 2-hodinový osvit pod UV lampou nedokázal vyčarovať na papieri obraz. Vŕtalo mi to v hlave a nesmierne ma mrzelo, že nové veľkoformáové zábery nemôžem spracovať mojou obľúbenou metódou. Logické úvahy mi hovorili, že to bude možné, no doterajšie moje skúsenosti a odpovede v medzinárodných fórach tvrdili pravý opak – z papierového negatívu kyanotypia nemožná.
Nebola by som to ja, levica-dračica, keby som nechcela dokázať zázraky na počkanie a nemožné do 3 dní. Nainštalovala som papierový podklad a negatív a nechala pôsobiť 10 hodín vonku pod šírym nebom. Nedočkavá som viditeľný obraz šupla do vody a len pozerala, ako postupne z papiera mizne. Tak koľko, ak 10 hodín nestačí? O 5:40 odchádzam do práce, no ešte som stihla vyložiť sklo s ďalším testovacím obrázkom. Uplynul deň, nadišla noc.
Ráno sa na skle skondenzovala rosa, ktorú som neutrela, lebo mi nedošlo, čo to môže spôsobiť. Na obed som už bola zvedavá a vytiahla som naexponovaný obrázok. Vyzeral, že je tam. S malou dušičkou som ho začala ustáľovať v studenej vode – a on ostal, nemizol, nezmizol. Moja radosť bola nekonečná. Trpezlivosť sa vyplatila, 30 hodín čakania prinieslo prvú ružu, teda v tomto prípade topoľ sivý. Uprostred trocha rozmazaný, to vďaka tej rose, no inak pekne vykreslený. Koniec digitálnym negatívom! Ešte v ten deň som pripravila nové papiere a teším sa, že neprší, lebo na dvore sú nainštalované sklá so skrytými obrázkami.
_
Ze série „Fragile“ (kyanotypie bez použití digitálních negativů):
_
autorka článku a kyanotypií: Evla Vlašičová