Co pustíš, ať letí, to se k tobě vrátí … mala na nohe vytetované jedna z autoriek vystavujúcich v Žirovnici. Alebo pekne po slovensky: aký požičaj, taký vráť, alebo ešte inak: máš, čo dáš.
Máš, čo dáš – mi napísal manžel v čase, keď sme spolu len randili a o manželstve ešte nebolo ani reči. Vtedy som si začala uvedomovať, že naozaj po celý môj život platí: mám, čo dám.
Asi som sa ako stoik už narodila, lebo som ním bola dávno predtým, než som spoznala toto slovo a jeho význam. Nie, samozrejme, je to len veľmi obmedzené a zjednodušené tvrdenie. Dosiahnuť dokonalý stoicizmus je nemožné a dosiahnuť len čiastočný výsledok prináša rovnaké sklamanie ako nedosiahnuť želaný výsledok. V tomto smere je pre mňa fotografia často len skladaním mandaly, keď sa mi aj napriek energii a snahe, ktorú zo seba vydávam, nepodarí obraz dokončiť tak, ako som si ho prvotne predstavovala, resp. samotný obraz sa podarí, len ho nedokážem zafixovať natrvalo. Aj takto sa učím, že všetko je pominuteľné a nie všetko je pre cudzie oči.
Hodiny premýšľania, sústredenia, fyzickej práce, materiál, energia, čas – kde je potom „máš-čo-dáš“? Na prvý pohľad to vyzerá, že sa stratilo všetko. V skutočnosti zostalo vo mne, v mojej mysli, v mojej duši, zostal mi pocit, z ktorého sa musím niečo naučiť – nelipnúť na materiálnych veciach, nebyť pyšná, nesťažovať sa a uvedomiť si, že je na svete oveľa viac ľudí, ktorí ani zďaleka nemajú také možnosti a vymoženosti, aké mám k dispozícii ja.
Aký požičaj, taký vráť – čím hlbšie sa ponorím do tvorivého procesu, tým viac sa približujem k sebe, tým viac sa vzďaľujem od druhých, no práve vďaka tým, ktorí ma na mojej ceste akokoľvek sprevádzajú, sa stretávam sama so sebou dívajúc sa do zrkadiel, ktoré mi nastavujú. Ťažko sa priznáva, že nie všetky pohľady sú len ľúbezné a svetlé, ale aj temnota je súčasťou sveta a aj zlo je potrebné k udržaniu rovnováhy vo vesmíre.
V Žirovnici som si naplno uvedomila, že som súčasťou tejto rovnováhy, že sa ma dotkol čas, že som sa dotkla času. Dala som si čas, dala som ti čas …. a všetko sa nám postupne čakane aj nečakane vracia.
Ďakujem.
_
Text, olejostisky a kyanotypie: Evla Vlašičová