Adam, Evelyn a Arielle v Slovenskom rozhlase.
Od r. 2008 každoročne koncom zimy prebieha v štúdiách Slovenského rozhlasu festival toho najlepšieho, čo za uplynulý rok v slovenskej hudbe vzniklo, od klasiky, cez jazz až po alternatívu.
Vstupenky na jednotlivé koncerty sa zvyčajne minú do 2 hodín od uvedenia do obehu, záujem je obrovský. Dokazujú to živé vysielania na staniciach Rádio Devín a Rádio FM, ale aj reprízy na rozhlasových staniciach združených v EBU (Európska vysielacia únia). Za jeden takýto večer sa v obrátenej pyramíde premelie niekoľko stoviek ľudí vrátane významných osobností kultúrneho i politického života. Čo viac si môže umelec k prezentácii svojho diela želať?
A práve v tomto termíne poskytol Slovenský rozhlas svoje priestory na prezentáciu tvorivej trojici Evelyn Benčičová (fotografia), Adam Csoka Keller (video) a Arielle Esther (zvuk) s ich pilotným spoločným projektom Asymptote.
Asymptota je priamka, ktorá opisuje správanie sa krivky, pričom s narastajúcimi hodnotami sa vzdialenosť krivky a asymptoty zmenšuje, no pretínajú sa až v nekonečne. Toľko matematika.
O matematiku tu však vôbec nejde. Trojica mladých autorov nezažila obdobie socializmu na vlastnej koži, no s reáliami tohto obdobia sa na rôznych miestach stretávajú dodnes. Ako to už býva, najviac nás fascinuje to, čo sami nemôžeme dosiahnuť, zopakovať, skúsiť, lebo stroj času zatiaľ ostáva funkčný len v sci-fi príbehoch.
My, ktorí sme v socializme vyrastali, si ešte pamätáme, ako nebolo tolerované žiadne vytŕčanie z davu, ako sa snaha odlíšiť sa od masy nevyplácala, ako ísť proti prúdu bolo takmer identické s cestou do izolácie najprv duševnej, neskôr aj fyzickej. Byť iný beztrestne nebolo možné.
Pádom železnej opony sa nám otvoril nový svet, nové možnosti, nové výzvy. Byť iný a slobodný bolo zrazu in. Tí starší od nás zostali ešte dlho opatrní, niektorým sa socializmus v hlavách zakorenil tak mocne, že ho tam majú dodnes. Nastupujúca generácia má podľa nás možnosti na sebarealizáciu nevídané a neslýchané, ba priam neobmedzené. Koľkokrát si vzdychneme: „Za našich čias také nebolo,“ alebo: „Keby sme tak boli mladí teraz!“
Vnímanie reality mladou generáciou je však trocha odlišné a to sa práve snažia vypovedať títo umelci. V dobe digitálnych technológií, silného presadzovania individualizmu a snahy byť za každú cenu originálny sa napokon človek stráca v dave podobným spôsobom ako na Spartakiáde, v prvomájovom sprievode či v zástupe pionierov v uniforme.
Takmer rok a pol práce na projekte napokon naživo odprezentovali všetci traja umelci pred vyše stovkou divákov. Vernisáž slávnostne otvorila moderátorka Barbara Heribanová. Adam Csoka Keller a zvuková inžinierka Arielle Esther podľa reakcií účastníkov manipulovali obrazom a zvukom na veľkoplošnej obrazovke, pričom súčasné digitálne záznamy boli dotvárané pôvodnými nahrávkami Československého rozhlasu a televízie. Reakcie publika boli rôzne: od prvotného nepochopenia najmladších, cez uznanlivé a obdivné vyjadrenia až po nostalgiu u najstarších návštevníkov vernisáže.
Výstava fotografií je stále prístupná vo vestibule Slovenského rozhlasu.
Tu si môžete pozrieť prezentačné video.
Podrobnejšie o umelcoch na ich stránkach: