Přinášíme vám reportáž Evy Vlašicové, lektorky tvořivých dílen kyanotypie pořádaných panem Františkem Kolářem v galerii Trafačka. Dozvíte se zajímavé informace o této „modré“ technice a jak probíhal sobotní workshop v Nitře (s ukázkami výsledných prací).
_
Tvorivé dielne v modrej nálade (kyanotypia)
Internet je veľmi silné médium a vďaka jeho existencii vďačím za mnohé negatívy i pozitívy v mojom živote. Prostredníctvom internetovej diskusie som sa zoznámila so svojím manželom, na internete som stretla aj súčasných kamarátov z fotokomory a vďaka internetu som sa dostala možnosť vystaviť svoje práce vo Fotogalérii Trafačka v Nitre, o ktorú sa už niekoľko rokov stará fotograf pán František Kolář.
Kyanotypiu som sa nenaučila cez internet, to nie. Prvý raz som sa s týmto spôsobom zhotovovania fotografií stretla v tmavej komore na Štefánikovej ul. V Bratislave. Manín – Mišo Kurota chystal obrázky na výstavu a jeho činnosť pozorne sledovala moja vtedy 8-ročná dcéra. Výmenou za detskú pesničku jej Mišo prezradil, ako sa kyanotypia robí. Dievčinka si to zapamätala a doma mi to pekne vyrozprávala. Nuž som si objednala potrebnú chémiu, pripravila negatívy a začala skúšať.
Za rok som vytvorila niekoľko obrazov, ktoré v decembri minulého roka mohli obdivovať návštevníci Trafačky. František Kolář dostal skvelý nápad – venovať rok vystavovaniu fotografií zhotovených technikami 19. storočia a nie len to. Trafačka na najvyššom poschodí poskytuje nádherný ateliér upravený na tvorenie a vzdelávanie v oblasti fotografických techník a zručností. František je skvelý organizátor a ja sa zasa rada zapájam do rôznych aktivít, tak sme sa dohodli na spolupráci – raz za mesiac k nemu do Trafačky zájdem a odovzdám záujemcom moje poznatky a skúsenosti o kyanotypii.
Aj v sobotu 15. marca sme sa stretli priatelia a priaznivci fotografie, aby sme spoločne skúsili namiešať a vytvoriť niečo iné v dnešnom zdigitalizovanom svete, niečo, čo nezmizne vypnutím monitora, obrázky, ktoré môžu kolovať z rúk do rúk, alebo aj visieť na stene.
Stretlo sa nás 9 a po úvodnej kávičke sme začali pracovať cca o 10. hod. Príjemne ma prekvapilo, že ľudia pricestovali z Bratislavy, Hlohovca, no i z Banskej Bystrice. Počas prípravy želatíny a skla som nadšencov stručne oboznámila s históriou kyanotypie. Pôvodne kopírovacia metóda dnes vo fotografii môže slúžiť najmä ozvláštneniu, ba až výtvarnému podaniu obrazu. Nie je viazaná len na klasické negatívy. Súčasná technika umožňuje využiť aj digitálne negatívy na meotarovej fólii alebo na pauzovacom papieri, ale úspešne ju môžu zvládnuť aj tí, čo nefotografujú a majú zmysel pre kompozíciu ako Anna Atkins kedysi.
Kyanotypia je nenáročná na čas i na materiál. Dodržala som sľub, že naučím túto metódu robiť v kuchynských podmienkach, no vďaka Františkovmu ateliéru sme mohli vyskúšať aj profesionálne vybavenie: špeciálna UV pec vs. tvárové solárium a kartónová krabica, kopírovací rámik vs. sklené dosky a štipce na bielizeň, izbová teplota vs. sušička na filmy a papiere.
Akvarelové papiere majú svoje čaro, no viacerí sa tešili najmä obrázkom na plátne, Vysoké Tatry ozdobili vreckovku, francúzsky zámoček možno bude povliečkou na vankúš. Michal si vyzdobil niekoľko tričiek a hoci sám bol trocha sklamaný, lebo vodná kvapka mu spôsobila v časti obrázku fľak, my ostatní sme len obdivovali jeho výtvor. Napriek tomu, že želatína na skle schla trocha dlhšie, podarilo sa urobiť aj pár obrázkov na tento materiál.
V prípade záujmu o ďalšie tvorivé dielne v modrej nálade chystajte negatívy s veľkonočným motívom, budeme robiť pozdravy k týmto krásnym jarným sviatkom.
Ukázky prací účastníků workshopu:
